Slovník reči fretiek

 …alebo ako moja fretka so mnou rozpráva… do poradne a na fórum veľmi často chodia otázky typu „…moja fretka robí to a to, čo vlastne po mne chce?“

Takže v prvej rade trochu teórie o komunikácii všeobecne. Komunikácia môže byť verbálna, alebo neverbálna. Verbálnu všetci poznajú, sú to slová, vety, jednoducho to, čo počujeme, prípadne pri znakovej reči ukážeme. Neverbálna komunikácia je trochu zložitejšia na pochopenie, pretože je to reč tela. Význam neverbálnej komunikácie sa ale u jednotlivých národov líši. To, čo u nás znamená gesto áno, v niektorých krajinách znamená nie. Je teda potrebné naučiť sa, čo ktoré gesto znamená.

No a u fretiek je to podobné.

Keďže fretky sú zvieratá „mlčanlivé“, verbálna komunikácia je obmedzená na hrdelné „kokokokokokoko“, hrdelné syčanie a potom niečo ako jačanie, výkrik.

Prvú formu, medzi fretkármi nazývané ako kvokanie (pripomína to zvuk kvokajúcej sliepky), fretka využíva pri komunikáci s mláďatami, inými fretkami, pri výzve ku hre, pri vzrušení, pri „dvorení“, teda na vyjadrenie pozitívnych pocitov.

Syčanie fretka používa v prípade hnevu, hlavne keď chce vyjadriť svoju nespokojnosť (hlavne s nami…).

Poslednú formu vyjadrenia fretka používa v nebezpečenstve, pri náhlej bolesti, jednoducho na vyjadrenie negatívnych pocitov.

Keďže verbálna komunikácia je na vyjadrenie pomerne chudobná, o to bohatšia je u fretiek reč tela. Niektoré polohy sú všeobecné, niektoré sa fretka naučí odpozeraním, ale je na majiteľovi a fretke, aby sa naučili navzájom si porozumieť.

foto: shutterstock, zdroj: fretka.sk, publikované so súhlasom SKFCH