Príbeh chovateľa: Neplánovaná fretka

Syn mi doniesol fretku „na týždeň“. Ostala u mňa asi 2 roky. Ale bol som rád, je to úžasné zvieratko. Je pravda, čo sa o nich píše, tak to nebudem opakovať. Nevedel som, že čaká mladé. Prekvapenie bolo, keď priviedla na svet 16 mláďat. Bola z nej mimoriadne vzorná starostlivá mamička. Tým si ma úplne získala.

Malých bolo veľa, tak sme ich kŕmimi spoločne. Kúpil som sunar a kvapátko. Boli tak maličké, že keď dobre neotvorili ústa, tak tá kvapka im zaplavila tvár a prskali. Bývam na kraji mestečka. Chodili sme do prírody. Fretku som mal na vodítku. Nerád som ju obmedzoval, tak som to skúsil na voľno. Čuduj sa svete, neušla. Mala užitočný zvyk. Keď som zahral na ústnej harmonike, vždy prišla. Dodnes neviem, či sa jej ten zvuk tak páčil, alebo naopak.

A tak dostala volnosť. Chodili sme spolu aj na turistiku. Ona pobehovala okolo tak do 10 metrov. Ale keď našla bútlavý strom, zmizla v jeho útrobách a ja som mohol štvrť hodinu čakať. Občas sa zatúlala do húštin mimo môj dohľad. Stačilo zahrať a o chvíľu prišla po svojej stope nazad. Keď bola ustatá, vliezla mi pod vetrovku a ohrievala kríže. Milovala čerstvý sneh. Behala pod snehom a občas sa vynorila zistiť situáciu. Mala obrovskú radosť, keď sme jej urobili zo snehu kopu a do nej veľa chodbičiek.

Často som robil aj cez víkendy. To som ju vzal do kancelárie a pootváral zásuvky vo všetkých stoloch. Mala čo robiť aj 10 hodín. Nechal som otvorené dvere. Kancelárie sme mali v „unimobunkách“. Boli plné myší. Po dvoch – troch návštevách všetky myši ušli.

Tak rozmýšlam, či by sa dali chovať 2 fretky na záhrade. Chodím tam denne. Asi by zdiveli a ušli. Má niekto takúto skúsenosť?

Autor: Zvonimír Lehotský, fotografia: © BigStockPhoto.com